Jak se žije slovenským salesiánům na Sibiři?

           Jak se žije slovenským salesiánům na Sibiři?

Na to jsem se zeptal salesiána P. Pala Michalky.
Hned při naší e-mailové komunikaci jsem si uvědomil, co všechno v naší době a v naší zemi považujeme za samozřejmost... třeba internet.
Z naší komunikace....
"Ahoj Miloš. Veľmi sa ospravedlňujem, že som dosiaľ nereagoval na Tvoj mail. Tu je trošku komplikovanejšia situácia.
Niekoľko týždňov nefungoval internet. Potom zasa od začiatku septembra nám výdatne sneží, takže treba robiť so snehom, aby sme sa pohli z domu. Ale som rád, že sa mi to podarilo.

• Palo, mohl bys nám říct něco o sobě?

Pochádzam zo Západného Slovenska od Topoľčian. Narodil som sa v početnej rodine. Rodičia nás mali 9, no traja zomreli ešte maličkí a tak sme zostali až dosiaľ 6. Som vyučený stolár. Moji rodičia boli jednoduchí dedinčania, s úprimnou vierou a so zdravým „sedliackym rozumom“. Aj teraz po rokoch, keď sú už při Pánovi, žasnem, koľko cenného mi dali pre život, hoci samozrejme boli aj problémy. 

• Jak jsi se dostal k salesiánům?

Už počas základnej školy som bol v intenzívnom kontakte so saleziánmi, to bolo ešte v časoch hlbokej totality a tak som pociťoval povolanie žiť pre mladých v duchu dona Bosca, hoci na druhej strane mojou veľkou túžbou bolo založiť si rodinu a žiť kdesi na samote v horách jako zverostrážca, mám totiž veľmi rád prírodu. Mimoriadne mi při rozhodovaní v povolaní bola na pomoci základná vojenská služba, ktorú som absolvoval v Brne a najmä v Havlíčkovom Brode. Tu som stretol perfektných ľudí, ktorí mi veľmi pomohli svojim príkladom i konkrétnymi skutkami lásky. A tak po návrate z vojny som to mal jasné: Ak chcem byť šťastný, třeba aby som kráčal po Božích cestách. A saleziánske povolanie som vnímal jako Božiu cestu, tak som začal formáciu v saleziánskej společnosti. Keď si na to spomeniem so smiechom dodávam, že keby som bol vtedy videl bežný deň svojho života například teraz tu na Sibíri, asi by som sa nebol stal saleziánom. Je to ťažké. Ale nikdy som neľutoval, stojí to za to, je to ťažké ale aj krásne. Som šťastný, že som salesián.

• Když jsi se setkával se salesiány spolupracovníky, dalo to také něco tobě?

Jako salesián som pôsobil na vícerých miestach po Slovensku. Okrem typickej saleziánskej práce s mládežou som dlhé roky pracoval vo formácii při přípravě mladých saleziánov a tiež v službe saleziánom spolupracovníkom jako delegát vo vícerých  miestnych strediskách i jako delegát provinciálny. Táto služba mi dala veľmi veľa. Najmä mi pomohla pochopiť postoj dona Bosca: cez laikov šíriť saelziánsku charizmu medzi ľuďmi pre dobro mladých a ľudových vrstev. Saleziáni zasvätení sami bez saleziánom spolupracovníkov by nikdy nedokázali urobiť toľko dobro, čo s nimi. To som zažíval na vlastnej skúsenosti a za to som im vďačný.

• Řekl bys také nám něco pro povzbuzení?

 Žiť svoje povolanie tak, aby to stálo za to. Keď bol před rokmi na Slovensku vtedajší hlavný predstavený don Egidiou Vigano, povedal saleziánom spolupracovníkom: „Viete, akých vás chcel mať don Bosco? Aby ste mali otvorené ruky a horiace srdce!“ Otvorené ruky to je stále pripravené, pohotové k službe. A srdce horiace láskou k Bohu a k ľuďom, najmä mladým, rodinám, biednym…

• Jak jsi se dostal na misie na Sibiř?

 Ja som dostával impulzy od Pána pre misijné povolanie už před svojou kňazskou vysviackou. Před viac než dvadsiatimi rokmi som písal žiadosť ísť na misie do Ruska vtedajším predstaveným, no pustili ma až vlani.

• Kde působíte a kolik vás tam je?

Pôsobíme na Východnej Sibíri v Jakutskej republike, ktorá je súčasťou Ruskej federácie. Aby ste mali predstavu, táto republika je veľká jako desať-krát Francúzsko. Celé toto území bolo zverené od biskupa saleziánom zo Slovenska. Na tomto území nie je žiaden iný katolícky kňaz a žiadna řeholná sestra. Máme tu dva domy. Jeden v hlavnom meste v Jakutsku, a druhý v Aldane, meste vzdialenom viac než 500 km od hlavného města. Aj v jednom aj v druhom saleziánskom diele sme po dvaja salesiáni, no na budúci rok by nám mali ešte dvaja pribudnúť.

• Překvapilo tě tam něco?

Táto zem je mimoriadne bohatá na nerastné bohatstvo, mimoriadne bohatá na krásy prírody, hoci drsné, a mimoriadne bohatá na ľudské utrpení. Sem boli cez stáročia posielaní ľudia do vyhnanstva. V stalinskej ére milióny ľudí, dosť veľa aj z bývalého Československa.

• Jak tam působíte? Můžeš nám přiblížit tamní situaci?

Pretože aj v Rusku, tak jako inde vo svete prebiehajú velké zmeny, aj nám sa třeba stále pýtať jako ďalej. Máme tu bežnú farskú pastoráciu, stredisko pre deti a mládež. Najnovšie uvažujeme o sociálnom smerovaní, protože je tu veľa detí v detských domovoch a detí o ktoré sa nik nestará. Osobitnou výzvou je tu pastorácia rodín, protože rodina tu vlastne neexistuje. Najmä přítomnost muža v rodine, muža jako manžela a otca, který vie zastať svoje miesto je tu neskutečný ideál.

• S jakými problémy se potýkáte?

Snáď najväčší problém je vízová politika, ktorá nám komplikuje možnosť pôsobenia. Potrebovali by sme laikov – dobrovoľníkov, ktorí by boli ochotní prísť a poslúžiť, no nemôžu tu byť dlhodobejšie bez núteného vycestovávania. 

• A radosti, jsou nějaké?

Určite! Pre mňa najmä potvrdzovanie zo strany Boha, že o nás vie, a chce, aby sme tu boli. A zo strany ľudí vďačnosť za našu přítomnost a službu.

• Jaké máte výhledy do budoucna?

Chceme tu byť prítomní podľa usměrnění Svätého Otca, aby sme boli obohacením pre týchto ľudí. V konkrétnej pastorácii sa chceme přednostně zamerať, jako som už spomenul na deti a mládež, o ktorú sa nik nestará a na rodiny.

• Chceš nám na závěr ještě něco říct?

Chcem sa vám poďakovať za možnosť přiblížit vám svoje pôsobisko. Mám nádej, že aj vy nám svojimi modlitbami a obetami pomôžete ohlasovať radostnú zvesť v tomto sice chladnom ale krásnom prostredí.

Palo, děkuji za tvé odpovědi a přeji tobě i celé komunitě plnost Božího požehnání.

    Miloš Jansa.

 Ďakujem a prajem aj vám nadšenie při prežívaní svojho povolania!