Setkání se zástupci regionální rady ASC

    V neděli 28.4. 2013 nás na zasedání provinciální rady v Pustých Žibřidovicích navštívili zástupci regionální rady - Darina Čierniková a Peter Jakubík ze Slovenska. Prožili jsme společně mši svatou a vzájemné představení. Mluvili jsme o tom, jak to vypadá v naší provincii, kolik nás je, jak žijeme v salesiánské rodině, ale více jsme se ptali Dariny a Petra, jak fungují jiné provincie, které navštívili. Protože setkání bylo krátké, položil jsem jim přes e-mail několik otázek.

Můžete nám něco říct o sobě?

Darina Čierniková

 Moji rodičia mi dali meno Darina (zdá sa, že tým chceli vyjadriť, že mám byť DAR–INým). A tak sa snažím v živote napĺňať toto poslanie. Žiť tak, aby môj život bol darom pre iných. Mám 52 rokov.  Z malebnéj Oravy som sa presťahovala do Žiliny a tu je moja hlavná téma, ktorej sa venujem práca s mládežou a pre mládež.

Peter Jakubík

Mám 61-rokov. Som ženatý 33 rokov a spolu s manželkou máme štyri dospelé deti a tešíme sa so šiestich vnúčat.
Bývame v Ružomberku a pracujem posledný rok pred dôchodkom  v papierňach.

Jak jste se dostali mezi salesiánské spolupracovníky?

 Darka

Hlboko v totalite v roku 1978 som  sa dostala do spoločenstva mladých ľudí, ktoré u nás v dedina založil mladý vysokoškolák (bratranec), ktorý študoval vo Zvone, kde sa stretával so saleziánom. Bolo to malé spoločenstvo, ktoré nič nevedelo o saleziánov. Skôr nás nadchýňali myšlienky Focoláre. V druhom ročníku na strednej škole niektorí členovia spoločenstva boli na svojich prvých duchovných cvičeniach pri Zvolene, ktoré viedli saleziáni. Tieto cvičenia odhalila polícia. Pri vyšetrovaní niekto spomenul aj moje meno a tak soms a dostala na zoznam účastníkov duchovných cvičení, hoci som tam nebola.

 Nastal kolotoč vyšetrovania, pohovorov s vedením školy. Celá škola o tom hovorila. Vtedy prišiel za mnou  žiak z vyššieho ročníka a pozval ma na jedno stretnutie. Vedela som, že je to chlapec, ktorého stretávam v kostole, preto som išla na pozvane stretnutie. A tu som sa prvý raz stretla so skutočným saleziánom ( ešte vtedy som nevedela , že je kňaz) Bol nim don Jozef Sobota.

 A tak som nastúpila na počiatok cesty, ktorá má doteraz názov saleziánska. Po skončení strednej školy som nastúpila na štúdia do Košíc, kde som hneď bola zaradená do spoločenstva mladých ľudí, ktoré viedli saleziáni( vtedy tajní) . Stretávali sme sa v rodinách mladých manželov, ktorí ( ako sme sa neskôr dozvedeli) sa v tom čase pripravovali na cestu saleziánov spolupracovníkov.

 Po skončení vysokej školy som sa vrátila späť na Oravu a tu som už poznala už mnoho mladých ľudí, ktorí chodili k don Jozefovi, ktorého sme volali „krstný otec“. A tak sa tu začal písať rok 1984 kedy som nastúpila formáciu k saleziánom spolupracovníkom. Vyvrcholením bol deň 26.1.1986, kedy som zložila svoj prísľub a nastúpila som naplno cestu saleziánky spolupracovníčky.

 Od toho roku nepretržite slúžim  striedavo v miestnej či provinciálnej rade ASC a teraz od roku 2008 aj v regionálnej rade Strednej a východnej Európy.

 Peter

K saleziánom som sa dostal ako 16-ročný. V lete v roku 1968 som mal možnosť ísť na výlet do Vysokých Tatier a nakoniec z toho boli duchovné cvičenia. Tu som stretol po prvý krát saleziánov. Od vtedy som bol stále v pravidelnom kontakte so saleziánmi.Postupne som mal skupinku, o ktorú som sa staral, organizoval som rôzne podujatia – modlitebné stretnutia, výlety, duchovné cvičenia a pod. Aktivít bolo veľa a ťažko je ich všetky vymenovať.

 V roku 1980 bola znovu obnovená činnosť Saleziánov spolupracovníkov. Vtedy sme s manželkou boli oslovení saleziánmi o možnosti vstúpiť do združenia. Po 4-ročnej príprave sme zložili prísľub  dňa 14.9.1984.

 Jaké máte zážitky z totality?

 Darka

Skúsenosti z totality mám dvojaké. Veľmi dobre zážitky zo života a  práce v malom spoločenstve, kde bolo vzťahy veľmi blízke, vládla dôvera a spontánnosť.

Na druhej strane boli to okamihy strachu z odhalenia aj zážitky z vyšetrovania políciou.

 Okrem hore spomínaného zážitku s mojou účasťou- neúčasťou na duchovných cvičeniach a následného vyšetrovania spomenie skúsenosť z dvoch rokoch pred padom totality. V tom čase som viedla štyri spoločenstva mladých ľudí na celej Orave, spievala som v našom spevokole, chodila som miestnu faru pomáhať nášmu kňazovi. Pracovala som v podniku v kancelárii. Jedného dňa si ma zavolal riaditeľ a predstavil mi dvoch príslušníkov polície. Že vraj sa niečo vyšetrujú a potrebujú aj odomňa nejakú odpoveď. Prešli sme do malej miestnosti. Jeden z príslušníkov bol veľmi milý a druhý veľmi hrubý. Vypytovali sa na  činnosť nášho kňaza, na moje kontakty s nim, a na rôznych ďalších ľudí. Niektoré mená som ani nepoznala. Pretože som už bola trošku pripravená na odpovede- moje informácie boli veľmi diplomatické, čo vždy rozzúrili hrubého príslušníka a začal neuveriteľne po mne revať.

 Asi po hodinovom vyšetrovaní vyrukovali s tým, že majú rozmnoženú náboženskú brožúrku (aj mi ju ukázali), ktorú som ja rozdávala mladým ľuďom. To ma veľmi prekvapilo. Komu, kde? A ešte pridali, že som to rozmnožovala na rozmnožovacom stroji v podniku, lebo ta brožúrka ma tmavý pás a taký pas robí stroj, ktorý je u nás v rozmnožovni.

Viem, že som mladým ľuďom zvykla dávať nejaké náboženské materiály, no nikdy som nič v práci neromnožovala a nikdy som nebola v rozmnožovacej miestnosti. A keď som si prelistovala brožúrku, zistila som, že som ju nikdy nevidela. Nepoznala som jej obsah.

Vtedy vstúpil so mňa hlboký pokoj- to je chyták. Darmo som ich presviedčala, že to nepoznám, že nič som nikde nedávala. Čím viac som prejavovala pokoj tým viac zúrivý vyšetrovateľ jačal.

 Asi po troch hodinách ma poslali do kancelárie  s tým, že budeme nabudúce pokračovať.

Nabudúce už nebolo. No vedela som, že si volajú rôznych kolegov a vypytujú sa ich na mňa. (potajme mi to na záchode hovorili). 

Od vtedy som bola tajne sledovaná v práci. ( Mali sme tam viacerých kolegov, o ktorých sme vedeli, že sú nasadení na sledovanie).  Keď vypukol bratislavsky veľký piatok- sviečková demonštrácia som bola chorá. Ležala som doma. Moja izba v rodičovskom dome bola pod strechou a tam nebolo počuť zvonček. A tak som nepočula zvonček, kolegov z práce, ktorí prišli na kontrolu mojej práceneschopnosti. Moja mamka pracovala v blízke škole. Jej kolegyne išli s potravinami okolo nášho domu vo chvíli, keď kontrola zvonila na zvonček. Mamke povedali, že sme mali návštevu. Ona  hneď dobehla za mnou a donútila ma zatelefonovať do práce, že som doma, aby som nemala problémy. Ja som nechcela volať. No nakoniec pre pokoj som to urobila.

 Keď som po maródke prišla do práce, zavolal si ma pán riaditeľ a povedal mi, že som mala jedinečné šťastie, že som zatelefonovala, že som doma, lebo kontrolóri mali vyšetrovateľom polície doniesť informáciu, či som doma, lebo ak by so nebola, bolo by jasne, že som na sviečkovej manifestácii v Bratislave. Až tak ma sledovali.

A podobných zážitkov bolo v totalite viac. 

Peter

Ako rodina sme počas totality organizovali výlety pre deti a  mladých . Pripravovali sme duchovné cvičenia pre rodiny a mládež. Tiež sme sa stretávali s kňazmi, ktorí boli tajne vysvätení a poskytovali im náš byt na stretnutia a slúženia svätej omše. Tých akcií bolo veľa a o tom by bolo možné písať knihu. 

Peter, jste z manželkou …velmi aktivní, pamatuji si ji jako členku vaší provinciální rady, jak se má?

V našej rodine sme boli spolu s manželkou zapojení do činnosti združenia. Počas totality som bol členom provinciálnej rady ja. Manželka pracovala v PR po totalite ako ekonómka šesť rokov. V súčasnosti  pracuje na miestnej úrovni.

Mohli byste něco říct o regionální radě, ve které působíte?

Pred  štyrmi rokmi bola kreovaná Regionálna rada saleziánov spolupracovníkov – Stredná a východná Európa. Regionálna rada bola tvoraná na základe PAŽ. Bolo to niečo úplne nové, ktoré otváralo nový systém organizovania práce.

Kolik má členů a odkud ?

Regionálnu radu – sekretariát tvoria:

Helenka Jankowska – svetový delegát z Poľska
Barbara Pieraňska – sekretárka rady z Poľska
Darina Čierniková – formátorka zo Slovenska
Peter Jakubík – administrátor zo Slovenska
Zenon Klawikowsky – SDB delegát z Poľska
Malgorzata Ogrodnik – FMA delegátka z Moskvy

Jak často se scházíte a kde?

Stretávame sa dva krát ročne za účelom vzájomného poznania aktivít a činností v jednotlivých provinciách a tiež aj k príprave podkladov pre svetové forum. Absolvovali sme posledné stretnutia vo Warszawe, Wroclave, Ružomberku.

 Vy dva jste prý objížděli některé země regionu, ke jste byli?

Pre lepšie spoznanie regiónu sme absolvovali stretnutia s Provinciálnymi radami Maďarska, Slovinska, Chorvátska , Čiech a Slovenska a Ruska. Uvedený okruh sme realizovali v marci a máji tohto roku.

Darina a Peter při návštěvě v Polsku         

 Je to určitě náročné na čas i finance. I když jsme sousedé, vaše cesta k nám trvala několik hodin. Máte nějakého sponzora?

Všetky stretnutia, ktoré boli doteraz uskutočnené, boli zabezpečené nasledovne:

Stravu a ubytovanie hradila provincia v ktorej sme sa stretli a náklady a cestovné sme si hradili z vlastných zdrojov. Príspevok na cestovné sme dostali zo Slovinskej provincie –

200 Eur, Slováci nám prispeli na cestovné náklady na stretnutie do Moskvy.

 Co byste nám řekli o jednotlivých zemích. Co máme stejné a čím se lišíme?

Každá provincia žije a pracuje v duchu don Bosca typickým spôsobom pre danú krajinu. Veľa aktivít máme spoločných ale v mnohých sa líšime, pretože to vychádza z daných podmienok a kultúr daných krajín.  Rovnakú máme lásku ku Ježišovi, don Boskovi a ľuďom. Odlišní sme v spôsobe akým to prejavujeme.

 Kolik je kde spolupracovníků?

Aktuálne štatistické údaje budú spresnené na septembrovom stretnutí  Konzulty Reginalnej rady Budapešti .

 Minuly rok v 10 provinciách  regiónu strednej a východnej Európy ( SK-CZ- HU-HR-SL-RU PL 4x ) žije skoro 4 000 saleziánov spolupracovníkov, Na svete sa eviduje spolu 35 000 saleziánov spolupracovníkov, ktorá žijú v 11 regiónoch sveta.

 Jak mezi sebou vycházejí  Chorvaté a Slovinci?

Uvedené Provinciálne rady majú pomerne málo  vzájomných kontaktov a prejavili záujem o bližšie spoznanie a spoluprácu. Medzi spolupracovníkmi  vládne láska a porozumenie.

  A co Maďarsko?

V Maďarsku spolupracovníci pracujú pre najbiednejšich, bezdomovcov  a realizujú pastoráciu rómov.  V Maďarsku nie je veľa spolupracovníkov, no ti, čo sú všetko obetujú pre svoj apoštolát.

 Jak nás a vás vnímají Poláci, kde je situace přece dost odlišná?

V Poľsku sme mali priame kontakty s Provinciálnou radou – Warszawa a Wroclaw. Tu si uvedomujeme dominantné postavenie bratov SDB a sestier FMA, ktorí spolupracujú s lokálnymi strediskami saleziánov spolupracovníkov a aktivity realizujú spoločne.

Spolupracovníci sú tiež zapojení do činnosti na saleziánskych školách a inštitúciách, ktoré sú tam zriadené saleziánmi.

Pre spolupracovníkmi tu stoji výzva väčšej samostatnosti, preberania zodpovednosti za vlastné povolanie, apoštolát aj rozhodovanie.

Priemerný vek je tu dosť vysoký, no množstvu lásky, ktorú prejavujú to neuberá na sile.

  13.-15 5. jste měli zasedání v Moskvě, můžete nám o tom něco říct?

Tu sme sa mali možnosť stretnúť s Provincialnou radou  Ruska- Moskva a zástupcov Ukrajiny.

Pre nás osobne to bolo veľké obohatenie a povzbudenie. Na jednej strane máme skúsenosť z minulosti – ateistické Rusko a dnes veriaci bratia a sestry, ktorí prežívajú znovuzrodenie a entuziazmus viery v don Boscovom duchu. Pracujú v lokálnych strediskách, kde prebieha 10 až 15 rokov vybudovanie kostolov, oratórií, pastoračných centier v spolupráci v bratmi SDB a sestrami FMA. Sú príkladom spolupráce všetkých troch zložiek saleziánskej rodiny v ich vzájomnej podpore.

Darina Peter při návštěvě v Moskvě

 A jak v kontextu regionu vidíte nás spolupracovníky v České republice?

Kontakty spolupracovníkov Čiech a Slovenska sú dlhodobé  a vzájomne obohacujúce obidve strany. Tento model spolupráce by bolo vhodné pretransformovať aj do iných krajín regiónu.

Tak ako sa zdieľajú česká a slovenská Provinciálna rada, bolo by veľmi užitočné, aby sa aj česká rada stretávala a zdieľala svoje skúsenosti aj s ďalšími provinciami.

Českí spolupracovníci sú obetaví a hlboko veriaci ľudia.

Děkuji Darinke i Peterovi za rozhovor na dálku a přeji jim osobně i všem jejich blízkým, hodně Božího požehnání a stálou ochranu Panny Marie.

                   Miloš Jansa
               rádce pro formaci