Sme rodina Dona Boska!

Milí Saleziáni Spolupracovníci v Čechách. 
Chcem sa s Vami podeliť, ako končiaci, teda už emeritný radca Slovenskej PR o dary, ktoré som dostal, počas môjho pôsobenia v PR, aj skrz stretnutia s Vašou PR. 

Musím priznať, že pred prvým stretnutím, som sa nijako nepripravoval a ani moje očakávanie neboli nejak zvláštne.
Vďaka Bohu som rýchlo pochopil, že byť Saleziánom Spolupracovníkom v Čechách je iné ako na Slovensku.
 

 

Tu skončím a začnem posledným darom, ktorý mne a ďalším mojím bratom ASC zo Slovenska  bol daný skrz naše vzťahy s Vašimi radcami a hlavne s don Jankom Ihnátom. Ten nám pripravil DC v rodisku a pôsobisku svätého Františka Saleského a to v čase od 3.5 - 13.5.2015.

Na konci DC sme mali i možnosť obnoviť svoj manželský sľub pred oltárom kde sa vydávala Mama Margita, pomodliť sa u krstiteľnice Castelnuovských svätých a meditovať na Colle Don Bosco.  Nechcem tu oberať nikoho, hlavne don Janka o Božie požehnanie, za to ako DC perfektne pripravil, so všetkým, hlavne program.

Naše DC začínali na Vašej chalupe na Lipinách s návštevou kláštora Trapistiek v Poličanech. Nechápali sme prečo to don Janko tak chce, ale až ďalšie dni nás presvedčili, že bez Lipín i Poličan a bez stretnutia so Saleziánmi Spolupracovníkmi z Podblanicka na čele Jendou Koláčným, Karlem Kroupou a Blankou Novotnou, by naším DC niečo chýbalo. 

To som si uvedomil počas ústrania v pevnosti Allinges, v kraji  Chablais, nad ženevským jazerom, kde sme rozjímali nad tými dobrami, ktoré nám už Pán daroval. Tu som si spomenul na vetu z prednášky, že svätý František Saleský sa nesťažoval na dobu, v ktorej  žil, ale bral ju ako čas Bohom darovaný na službu pre záchranu duší a šírenie viery. Presne podľa citátu „Ak vieme nájsť radosť a Božiu vôľu v biedach tohto sveta, sú mi rovnako milé ako raj.“

Tu som pochopil silu saleziánskej služby aj u Vás v Čechách, keď som si spomenul na obety, ktoré prijali s láskou či už Marián Cúth, Vojta Tošovský, Pavel Janek ako riaditeľ školy, a nehovoriac už o problémoch Pavla Kvapila a iných, ktorý okúsili silu neprávosti. Až v Annecy som si uvedomil, že pri našich rozhovoroch s nimi, počas našich stretnutí, nepočul som ponosy na problémy, ale stály optimizmus a hľadanie riešenia. Bolo to v duchu citátu svätého Františka Saleského „prejavujme svoju lásku najme tým, ku ktorým cítime menej náklonnosti.“

Preto záverom chcem poďakovať Nášmu Nebeskému Otcovi za dary prijaté skrz nadobudnuté priateľstva, za poznanie, že sme jedna rodina. Máme si čo darovať, aby naše saleziánske povolanie bolo hodné milosti, ktoré nám sľubuje Don Bosko - poznáte čo sú zázraky.
Verím, že nám Pán pripravil ešte veľa spoločného dobra a preto ako vďaku za všetko ukončím citátom svätého Františka Saleského: „Aj malé skutky sú veľké a vznešené, ak sú konané z lásky k Bohu“, a ja dodávam, že ostávajú natrvalo v srdci . 

                
                  S úctou a vďakou Jožko Kolarčík, 
       dnes už emeritný člen Slovenskej Provincionálnej Rady.